V 40. rokoch 19. storočia začali niektorí americkí mechanici zbraní vyrábať strelné zbrane s optickým zameriavačom. V roku 1848 Morgan James z New Yorku skonštruoval rúrkový zameriavač rovnakej dĺžky ako hlaveň, ktorý bol v zadnej polovici vybavený sklenenou šošovkou a mal 2 nitkové kríže na mierenie. Neskôr boli podobné zameriavacie zariadenia aplikované v americkej občianskej vojne. Ale skutočne praktický ďalekohľad sa zrodil v roku 1904, vyvinul ho Carl Zeiss z Nemecka a používal ho v 1. svetovej vojne. V 2. svetovej vojne začal ďalekohľad dozrievať.